Minerálny prameň Slaná voda (DK-12, Soľanka), Oravská Polhora

Pridal/a admin dňa Po, 06. 07. 2020 - 22:51
Krajina
SR
Oblasť
Okres Námestovo
GPS
49.524727807634, 19.471389055252
Kód Prameňa
SR00050
Popis:

Pri hlavnej ceste sa nachádzalo verejné bezplatné parkovisko. 67 metrov od parkoviska bola upravená studnička so slanou vodou. Na murovanom základe bola drevená konštrukcia podobná altánku. Na vrchu strechy bol osadený dvojkríž. Okolie štrkové, upravené. Vo vnútri altánku sa nachádzal kôš na odpadky. Voda sa naberala pumpovaním páky na studni. Prietok vytekajúcej vody zo studne sa od roku 2000 do roku 2020 nezmenil. Voda bola číra, bez zápachu. Silno slanej, železitej chuti. V okolí odtoku vody boli viditeľné železité usadeniny.  
Od parkoviska ku studni bol v čase návštevy bezbariérový prístup.

Stav prameňa bol preverený Adminom 6. 7. 2020

Aj keď býva tento zdroj vody často nesprávne označovaný ako prameň tak to nie je prameň. Je to studňa. V nadpise zachovávame nesprávne zaužívaný názov.


"Prameňom nie je žiadny iný výtok podzemnej vody na zemský povrch, ktorý nie je prirodzený. Nemôžeme tak nazvať žiadne umelé dielo (vrt), z ktorého sa voda voľným výtokom alebo čerpaním dostáva na zemský povrch"
Zdroj: prof. RNDr. Miriam Fendeková, CSc., Ako vzniká a čo nám dáva prameň, strana 3


Minerálne pramene Slaná voda
Slaná voda je názov unikátneho minerálneho prameňa na hornej Orave. Prameň vyviera na katastrálnom území obce Oravská Polhora. Tento prameň je známy už od roku 1550 z rukopisných máp minerálnych prameňov. Miestne obyvateľstvo oddávna využívalo vodu namiesto soli a na liečebné účely. Z prameňa vyviera alkalická slaná jódo-brómová minerálna voda s obsahom soli do 50 g/1 kg vody. Obsah jódu je približne 135 mg/kg. Soľanka preto patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám známym na území Slovenska aj Európy. Prvú chemickú analýzu Slanej vody vykonal v roku 1843 L. Tognio, ktorý sa venoval výskumu minerálnych prameňov v celom Uhorsku. V roku 1846 realizoval podrobný chemický rozbor vody z kúpeľného prameňa lekár a chemik K. Than. Na základe rozborov 4. februára 1866 lekárske konzílium rozhodlo o chorobách, ktoré sú liečiteľné z prameňa Slanej vody v polhorských kúpeľoch. Išlo hlavne o strumu, skrofulózu, opuchliny, tuberkulózu, vodnatieľku, syfilis, kožné choroby a neurózy. Samotná liečba prebiehala troma spôsobmi, pitnými kúrami pri prameňoch, kúpeľnými procedúrami vo vaniach a prikladaním obkladov. V dnešnej dobe sa Slaná voda využíva na vonkajšiu i vnútornú balneoterapiu, voda sa pridáva do liečivých kúpeľov, obkladov či na kloktanie, pitie v malých dávkach a inhaláciu. Z medicínskeho hľadiska je táto voda odporúčaná na liečenie: kožných chorôb, chorôb obehového ústrojenstva, nervových chorôb, chorôb pohybového ústrojenstva a taktiež gynekologických a ženských chorôb.
Zdroj: informačná tabuľa v blízkosti studne

 

Pokusy o ťažbu soli a jódovo-brómové kúpele
Lokalita slaných prameňov pri Polhore vzbudzovala oddávna záujem štátnych uhorských úradov v súvislosti s možnosťou ťažby soli.
» 1550 - Uhorská kráľovská komora vyslala do Polhory A. Kraisera a J. Milawera, odborníkov z Hallstadtu, aby preskúmali tamojšie slané pramene. Súčasťou správy bola aj rukopisná mapa okolia slaných prameňov, ktorá je najstarším známym zobrazením horného Uhorska.
» 1630 - Kráľovský komisár G. Vernich skúmal polhorské pramene, spolu 7
» 1631 - Členovia kráľovskej komisie objavili v blízkosti prameňov šachty, ktorých steny boli až po dno obložené drevom.
» 1752 až 1755 - Banskí odborníci zo Solivaru pri Prešove, J. Gemerka a M. Piller, skúmali tunajšie pramene, preto začali hĺbiť šachtu vo vzdialenosti takmer 114 metrov od prameňov. Ťažba soli by bola však veľmi nákladná. Kráľovská komora nariadila zničenie prameňov, aby ich nemohlo využívať tunajšie obyvateľstvo.
» 1800 až 1806 - Opätovne nastali pokusy o ťažbu soli, no pre malý výnos soli boli šachty zatopené sladkou vodou.
» 1843 - L. Tognio vykonal kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu, skúmal minerálne pramene v celom Uhorsku, kde zaradil aj šesť prameňov zo slanej vody, no spomínal existenciu až 53 prameňov z podbabiohorskej lokality.
» 1851 - G. L. Zejszner a F. Foetterle podnikli výskum prameňov. Domnievali sa, že soľné ložiská sa tiahnu až z Wieliczky a Bochne smerom do Polhory.
» 1856 - Univerzitný profesor A.Thun vykonal prvý prieskum polhorských slaných prameňov z balneologického hľadiska. Na základe výsledkov jeho výskumu bola polhorská slaná voda vyhlásená za liečivú. Miestne obyvateľstvo poznalo oddávna liečivé účinky tejto vzácnej minerálnej vody, okrem soli ju využívali na liečbu dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva.
» 1863 - 1865 - J. Pienčák a F. Skyčák uzatvárajú zmluvu za účelom oficiálneho zriadenie kúpeľov pri Polhore. Kúpele pôvodne tvorilo päť budov, hostinec a ubytovacie zariadenia. Prvým kúpeľným lekárom bol námestovský lekár F. Stein.
» 1898 - Novými vlastníkmi kúpeľov sa stávajú J.I. Vigassy a Ľ. Fijalkovszky. Došlo k prebudovaniu kúpeľov a rozšíreniu na 10 budov. Ubytovacia kapacita bola až 100 osôb.
» 1905 - Okresný lekár v Námestove S. Steinhardt a obvodný lekár v Tvrdošíne Ž. Tandlich otvorili novovybudované detské sanatórium. V tomto období informácie o Slanej vode publikovali viacerí autori napr. 1866: F. Skyčák, 1872: J. Hammerschmidt,1876: F. Stein a 1906: Z. Tandlich.
» 1909 - Bola udelená ochranná známka Hugovi Lasslauerovi na výrobu soľných pastiliek. Slaná voda bola plnená do fliaš, ktoré sa predávali v Uhorsku i zahraničí.
» 1914 - V júni riaditeľ kúpeľov K. Mihály síce otvoril kúpeľnú sezónu, no v dôsledku vypuknutia Prvej svetovej vojny kúpeľní hostia odcestovali. Kúpele tak boli dňa 10.augusta úradne zatvorené.
» 1918 - Po skončení Prvej svetovej vojny boli kúpele zničené a začali chátrať, pretože ich vtedajší vlastníci z Polhory ušli. Kúpele vlastnila Oravskopolhorská kúpeľná spoločnosť.
» 1935 - Spoločnosť Artesia vyhĺbila v areáli bývalých kúpeľov vrt Arta do hĺbky 52 metrov.
» 1936-1939 - Vybudované nové zariadenie na odparovanie liečivej vody – Polhoranky, ktorá bola distribuovali do zahraničia na farmaceutické účely.
» 1940 - Kúpele boli zoštátnené.
» 1941 - 1943 - Robotnícka sociálna poisťovňa prejavila záujem o vybudovanie nových kúpeľov, za týmto účelom vykonali mnohé prieskumy. No udalosti Druhej svetovej vojny ukončili tieto plány. Po Druhej svetovej vojne bol areál kúpeľov v správe rôznych štátnych organizácii.
» 1958 -F. Chmelík uskutočnil geologický prieskum oblasti pri kúpeľoch a na jeho odporúčanie začali v decembri toho roku vrtné práce na vrte B1.
» 1967 - Bola zriadená komisia pre obnovu kúpeľov, ktorá podnietila čistenie prameňov a realizáciu nových vrtov.
» 1970 - 1971 - Bol realizovaný vrt B3 v tesnej blízkosti vrtu B1.
» 1985 -1987 - Po dôkladnom geologickom prieskume bol realizovaný vrt FPJ- 1 spoločnosťou Nafta Gbely.
» 1992 -1993 – Spoločnosť Balnea Agua Salsus (BAS) s.r.o. dostáva do nájmu vrt FPJ-1 za účelom vyhlásenia vody za liečivú, jej následnej distribúcie a výstavby kúpeľov.
» 2005- 2006 – Bratislavská nadácia Konstantinum Slovakiensis a družstvo Slaná Voda chceli postaviť kúpele, no došlo k nezhodám v majetkových veciach. V súčasnosti je prameň Slanej vody dostupný všetkým návštevníkom Oravskej Polhory na jednom z jej prameňov pod Babou horou.
Zdroj: informačná tabuľa v blízkosti studne

49.524727807634, 19.471389055252

Pridať nový komentár

Pramene v okolí: